|
Domaša - História
Celkový pohľad (triptych) na obec Kelča pred jej zánikom
a zatopením vodnou nádržou Veľká Domaša
Kostol sv. Františka
Serafínskeho
v Dobrej nad
Neskorobarokový kaštieľ Véčeiovcov v Kelči Kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1780 z obce
Kelča Ondavou pred
pyrotechnickým odstrelom a zatopením
Starý most cez Ondavu z Kelče na Trepec Starý most pri Kelči
Výstavba združeného funkčného objektu
a časti
injekčnej štôlne pri priehrade Domaša
Začiatok výstavby vodného diela: 02/1962 Fotogaléria pôvodnej obce Valkov pred zatopením: TU! Posledné unikátne zábery pred zatopením
Domaše [začiatky
60. rokov 20. storočia]
* * * * * Mapa Domaša v mierke 1 : 200 000 z roku 1910 Mapa je ešte z čias Rakúsko - Uhorska v maďarčine. Obsahuje územie od Braniska cez Prešov
až po Domašu. [kliknuť na
obrázok pre zväčšenie]
* * * * * Doširoka rozliali sa šantivé vody
Ondavy Ej Domaša bul valal... [ľudová pieseň v šariščine
o zániku obcí v povodí Ondavy] Ej taka ja dzivočka ani mi pari nit, ej ani Holčikovci pre mne frajira
nit, ani Holčikovci, ani Ďapalovci, ej ani v Žalobine na calej
doline. Ej zaľali, zaľali najkrajše valali, ej od Veľkej Domaši po same Turani, [:a isce zaľali male Petejovce, ej nikto tam nezostal len bača
i ovce.:] Ej Domaša bul valal, ale len do
vtedi, ej po kim nezačali burac šicke domki, od Malej Domaši prehrada še vali, ej a Veľku Domašu pod vodu
zaľali. Ej zaľala, zaľala šidzem valaliki, ej teraz do nas chodza jak do
Ameriki, [:Domaša, Domaša, prehrada velika, ej ktože ce preplava, ti voda
široka.:] Video - Ej
Domaša bul valal...: TU! * * * * * Tam okolo valala [tečie riečka
Ondava] [ľudová pieseň v slovenčine
o rieke Ondava] 1. Tam okolo valala valala tečie
riečka Ondava, tam okolo [:valala:], tečie riečka, tam pod javorom v háji zelenom,
Ondava. 2. Všetky lávky [:pobrala:], len tu
jednu nechala, všetky lávky [:pobrala:], len tú
jednu tam pod javorom v háji zelenom,
nechala. 3. A to bola [:lavička:], kde sedela
Anička, a to bola [:lavička:], kde sedela tam pod javorom v háji zelenom,
Anička. 4. Sedela a [:plakala:] na Janíčka
volala, sedela a [:plakala:] na Janíčka tam pod javorom v háji zelenom,
volala. 5. Pod Janíčko [:poď ku mne:], ja ti
poviem čo mi je, pod Janíčko [:poď ku mne:] ja ti
poviem tam pod javorom v háji zelenom, čo mi
je. 6. A mňa boli [:hlavička:], ubila ma
mamička, a mňa boli [:hlavička:], ubila ma tam pod javorom v háji zelenom,
mamička. 7. Nech ťa pre mňa [:nebijú:], ja si
nájdem tak inú, nech ťa pre mňa [:nebijú:] ja si
nájdem tam pod javorom v háji zelenom, tak
inú. 8. A to bude [:ženička:] oceľová
šablička, a to bude [:ženička:] oceľová tam pod javorov v háji zelenom,
šablička. 9. Tá ma bude [:milovať:] a ty budeš
banovať, á ma bude [:milovať:] a ty budeš tam pod javorom v háji zelenom,
banovať. 10. Ja banovať [:nebudem:] radšej sa
ti vysmejem, ja banovať [:nebudem:], radšej sa ti tam pod javorom v háji zelenom,
vysmejem. * * * * * História a zaujímavosti
z územia Domaše Zaniklo 6 dedín (Dobrá nad
Ondavou, Kelča, Petejovce, Trepec, Veľká Domaša, Valkov). + 2 čiastočne (Bžany, Turany nad Ondavou), kde došlo v záplavovej časti
k zbúraniu niekoľkých domov a budov (JRD Bžany). Zanikli aj
2 väčšie cigánske kolónie pri
Dobrej nad Ondavou (Čertova zátoka, pri cintoríne) a oproti Trepcu (za
polostrovom Krym). Obec Kelča
vlastne ani nezanikla, lebo
na brehu Domaše vznikla nová obec Nová Kelča. Bývalé zatopené obce Dobrá nad
Ondavou, Kelča, Trepec a Veľká Domaša patrili do okresu Vranov nad
Topľou. Bývalé zatopené obce Petejovce
a Valkov patrili do okresu Stropkov. Výstavba Domaše si vyžiadala
preložku cesty z Vranova do Stropkova, preložky elektrických a telefónnych
vedení popri štátnej ceste. Obce aj cesty, poľnohospodárska
pôda o ploche 1100 hektárov a lesná pôda o ploche asi 300 hektárov boli
zatopené. Na ochranu pamiatkovo vzácnych
kostolov v Kelči a Bžanoch sa vybudovali ochranné hrádze. Vysťahovať
sa muselo viac ako 700 domácností. Kostoly v
zatopených dedinách boli pyrotechnicky odstrelené. MNV sa
nachádzalo v každej zo zaniknutých obcí. Pošta bola v Dobrej nad Ondavou a
Kelči. Obec Valkov
až do jej likvidácie nebola vôbec elektrifikovaná. Z obce Valkov zostal
jediný pôvodný dom, dnešné Pohostinstvo Rumpeľ. V roku 1957
bol počet domov v obciach v záplavovom území v počte: Bžany: 44 Dobrá nad
Ondavou: 130 Kelča: 98 Petejovce:
38 Trepec: 56 Turany nad
Ondavou: 51 Valkov: 42 Veľká
Domaša: 77 K obci
Dobrá nad Ondavou patrilo 7 osád, kde bol počet domov: Lipníky: 2 Pohlodok: 3 Polská
Osada: 8 Suchý
Potok: 4 Sýrový
Potok: 4 Vrchy: 5 Zadné Lány:
3 V roku 1940
bol počet domov a obyvateľov v obciach v záplavovom území v počte: Bžany: 45
domov / 245 obyvateľov (z toho 0 Židov)* Dobrá nad
Ondavou: 185 domov / 1022 obyvateľov (z toho ? Židov - údaje zatiaľ neboli
spracované)* Kelča: 96
domov / 547 obyvateľov (z toho 22 Židov)* Petejovce:
37 domov / 186 obyvateľov (z toho 7 Židov)* Trepec: 52
domov / 249 obyvateľov (z toho ? Židov - údaje zatiaľ neboli spracované)* Turany nad
Ondavou: 53 domov / 344 obyvateľov (z toho 37 Židov)* Valkov: 46
domov / 229 obyvateľov (z toho 8 Židov)* Veľká
Domaša: 67 domov / 331 obyvateľov (z toho 10 Židov)* * Stav
počtu osôb uvedených v Súpise Židov z roku 1942 V roku 1961
bol počet domov v obciach v záplavovom území v počte: Dobrá nad
Ondavou: 168 Trepec: 58 Veľká
Domaša: 77 V roku 1963
bol počet domov v obciach v záplavovom území v počte: Bžany: 53 Petejovce:
37 Turany nad
Ondavou: 68 Valkov: 45 V roku 1967
bol počet domov v obnovenej obci Nová Kelča: 68 V roku 1961
mali obce: Kelča: 522
obyvateľov Veľká
Domaša: 390 obyvateľov Časť
obyvateľov z týchto dvoch obcí sa presťahovala do Novej Kelče, ktorá vznikla
v roku 1965 namiesto zaniknutých obcí Kelča a Veľká Domaša. Cestné
mosty cez bývalé koryto rieky Ondava v záplavovom území sa nachádzali medzi
obcou Lomné v smere na Turany nad Ondavou (ako je dnešný most), medzi
Bžanami a Turanmi nad Ondavou, medzi Trepcom a Kelčou ako aj pred dnešným
telesom hrádze v smere na Veľkú Domašu. Lávka z lán pre peších bola medzi
Valkovom a cestou na Kelču (v mieste dnešného rekreačného strediska Tišava).
Okrem toho bolo cez rieku Ondava aj viacero brodov. Medzi
Valkovom a Kelčou sa nachádzali pri rieke Ondava píla a vodný mlyn. Pri
cintoríne pri obci Dobrá nad Ondavou bola cigánska kolónia a druhá sa
nachádzala medzi Trepcom a Kelčou na mieste, kde je dnes polostrov Krym. V obci
Dobrá nad Ondavou žilo veľa Židov. Dodnes sa
nachádza Židovský
cintorín na Dobrej za Hotelom Domaša v lese v časti Bogarka za
Čertovou zátokou v smere na Trepec. Na brehoch
Domaše zostali 3 kostoly [Kelča, Trepec, Valkov], do ktorých sa na odpusty
príležitostne vracajú domorodci z celého Slovenska. Interiér barokového Kostola sv. Štefana Kráľa z r. 1780 zo starej
Kelče je prístupný verejnosti počas letnej sezóny aj so sprievodkyňou. V gréckokatolíckom barokovom Kostole Panny Márie Ochrankyne na Valkove
sú počas letnej sezóny slúžené omše pravidelne. Z pôvodnej
obce Kelča sa zachoval rímskokatolícky barokovo-rokokový Kostol sv. Štefana Kráľa z roku
1780, cintorín a bývalá hájovňa. Kostol sv. Štefana Kráľa
v Kelči je Národná kultúrna pamiatka č. NKP 129/0. Súpisné a orientačné číslo objektu:
100 Kostol sv.
Štefana Kráľa je veľmi zaujímavá stavba s dvoma vežami. Kostol chráni zaujímavá kamenná
hrádza, ktorá ho však nedokáže ochrániť pred prenikajúcou vlhkosťou zo zeme. Zaujímavosťou je, že tento kostol
bol reštaurovaný v roku 1956 a o pár rokov na to bola celá obec zničená a
zatopená. Z pôvodnej obce Trepec sa zachoval
rímskokatolícky klasicistický Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
z roku 1890. Kostol Najsvätejšieho Srdca
Ježišovho v Trepci je Národná kultúrna pamiatka č. NKP 11 009/0. Z pôvodnej obce Valkov sa
zachoval gréckokatolícky barokový Kostol Panny
Márie Ochrankyne z roku 1817, prestavaný v 20. storočí. Kostol Panny Márie Ochrankyne na Valkove je Národná kultúrna pamiatka č. NKP
257/0. Okrem toho musel byť pred vodami Domaše ohradený sypanou hrádzou rímskokatolícky
murovaný Kostol sv. Mikuláša biskupa v obci Bžany, ktorý pochádza z
prvej tretiny 19. storočia, asi z roku 1825. V bývalej zatopenej obci
Petejovce sa nachádzal gréckokatolícky kostol z roku
cca 1900. Z obce Petejovce zostal na brehu
len pôvodný cintorín s pamätníkom od rodáka a architekta Juraja Havaja. V bývalej zatopenej obci Veľká
Domaša sa nachádzal rímskokatolícky klasicistický
Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1851. Na brehu medzi strediskami Eva
a Monika zostal starý cintorín z obce Veľká Domaša, na ktorom sa od
roku 1966 nepochováva. V bývalej obci Dobrá nad
Ondavou bol rímskokatolícky neskorogotický Kostol sv. Františka Serafínskeho zo začiatku 16. storočia, upravený v 19. storočí. Pri poklese hladiny alebo pri potápaní je možné vidieť zvyšky
základov, múrov a pivníc po domoch z bývalých zatopených obcí. Najzachovalejšie zvyšky sú v lokalitách Trepec, Dobrá,
Nová Kelča a Petejovce. Na Trepci a Kelči sú k videniu aj zborené základy domov,
plotne, pivnice a zbytky nosných múrov s trčiacimi armatúrami. V oblasti Domaše sa ešte nachádzajú
archeologické náleziská v Kvakovciach a v Bžanoch a ľudový dom v obci Bžany. V oblasti Dobrá sa na brehu Domaše nachádza archeologická
lokalita - žiarové pohrebisko z doby rímskej, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v
registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok pod číslom 4761/0. Vodné dielo Domaša bolo vybudované
v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 - 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav
na Východoslovenskej nížine. Jeho účelom bola akumulácia vody
pri vyšších prietokoch a okrem nich aj na priemyselné využitie, na riedenie
odpadových vôd z Bukózy Vranov, na energetické využitie, na
zavlažovanie až 17 tisíc hektárovej plochy v oblasti pod vodným dielom, na
chov rýb a na rekreáciu a šport. Vodné dielo
Veľká Domaša vrátane hydroelektrárne stálo 185,6 milióna korún
československých. Výstavba
vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962
a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať
v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do
komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa
začalo na jar 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie statickej časti sa začalo
v rokoch 1965 - 1966. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené
v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž
napúšťaná - začiatok 01. novembra 1965 a bola ukončená aj výstavba hate
vyrovnávacej nádrže Malá Domaša (Slovenská Kajňa). Hydroelektráreň bola dokončená
v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola
ukončená výstavba celého vodného diela. Základné údaje: Vodná plocha: 1422 ha Dĺžka: 14 km Najväčšia hĺbka: 35 m Plavebné hĺbky: 8 - 15 m Max. šírka: 4 km Objem: 187,5 mil. m3 Nadmorská výška: 162,4 m n. m. Cez priehradu Veľká Domaša
prechádza 49. rovnobežka severnej šírky. Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou
nádržou na Slovensku. Radí sa medzi najčistejšie
a najteplejšie nádrže. Video - Domaša
- Ročné obdobia, STV Košice © 1997: TU! * * * * * Fotogaléria obce Dobrá nad Ondavou
na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia
Pohľad na obec Dobrá nad Ondavou v zime na prelome 50. a
60. rokov 20. storočia (pohľad od Mládežníckej osady v smere na sever, vľavo na
svahu sú dnes Hotel Domaša, chaty, pontón)
Dobrá nad Ondavou - Pánska ulica v zime na prelome 50. a
60. rokov 20. storočia (Panská ulica bola v juhovýchodnej časti a viedla od
kostola v strede obce smerom k rieke Ondava. Na Pánskej ulici sa nachádzali starý kaštieľ, bývalý
hospodársky dvor, fara, škola, notársky úrad a pár rodinných domov.)
Dekan vdp. Hudák s gazdinou v Dobrej nad Ondavou v
zime (prvý farár v Dobrej nad Ondavou po 1. svetovej vojne)
Dom č. 102 na Pánskej ulici v Dobrej nad Ondavou v zime (v tomto dome sa v roku 1931 narodil lekár MUDr. Aladár
Šaláta, CSc.) * * * * * - História
zatopených obcí, čiastočne katastrálne zatopených obcí a priľahlých obcí,
ktoré prevzali katastrálne územia po zatopených obciach - Kvakovce - História
Kvakovce: Obec založili na zákupnom práve. Obec je doložená z roku
1345 ako Kwak, neskôr ako Vykanyo teuthonicalis (1363), Wykanow (1372),
Nemethkanyo (1474), Kwakowce (1773); po maďarsky Kvakóc; Nagykőpatak. Od roku 1410 do 17. storočia patrila panstvu Čičava, koncom 17.
storočia panstvu Stropkov, v 18. storočí Vécseyovcom, v 19. storočí
Dessewffyovcom. V 16. storočí obec dosídlili. V roku 1557 mala 10 port
(gazdovstiev), v roku 1715 mlyn, 12 opustených a 7 obývaných domácností,
v roku 1787 mala obec 55 domov a 384 obyvateľov, v roku 1828 mala 52
domov a 379 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a uhliarstvom. V
rokoch 1900-1910 sa mnohí vysťahovali. Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom. JRD bolo založené v
roku 1951. Väčšina obyvateľov bola zamestnaná v priemyselných podnikoch
v Hencovciach, Košiciach, Vranove nad Topľou a v Ostrave. Trepec: Obec je doložená z roku 1410 ako Trebech, neskôr ako Trepecz
(1773), Trepec (1920); po maďarsky Trepec, Kisterebes. Patrila panstvu Čičava, od 18. storočia rodine
Hadik-Barkóczyovcov. V roku 1493 mala 1 obývanú a 1 opustenú portu
(gazdovstvo), v roku 1715 mala 4 opustené a 5 obývaných domácností,
v roku 1787 mala 14 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a
173 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom a pracovali v lesoch. Po roku 1918 sa živili poľnohospodárstvom. Obec 01.10.1965
zanikla pre výstavbu vodného diela Domaša. Dobrá nad Ondavou: Obec je doložená z roku 1363 ako Dobra, neskôr ako Dobra
(1773), Dobriany, Veľká Dobrá (1920), Dobrá nad Ondavou (1927); po maďarsky
Dobra, Nagydobra. Fara je doložená z roku 1332. Obec patrila panstvu Čičava,
od roku 1363 panstvu Humenné. V roku 1715 mala mlyn, 16 opustených a 20
obývaných domácností, v roku 1787 mala obec 63 domov a 479 obyvateľov, v
roku 1828 mala 90 domov a 685 obyvateľov. V 18. storočí patrila Csákyovcom, v
19. storočí grófovi Hallerovi. V rokoch 1828-1880 je uvedená ako mestečko. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom,
povozníctvom, pálením dreveného uhlia, výrobou drevených poľnohospodárskych
nástrojov. Obec 01.10.1965 zanikla pre výstavbu vodného diela Domaša. Kvakovce - Príroda
Kvakovce ležia v južnej časti Nízkych Beskýd na juhozápadnom
brehu vodnej nádrže Veľká Domaša. Nadmorská výška v strede obce je 200 m n.
m. a v chotári 180-375 m n. m. K chotáru patria časti obcí zaplavených
priehradným jazerom na Ondave (Dobrá nad Ondavou, Trepec). Povrch zväčša
zalesneného chotára je mierne zvlnená pahorkatina na treťohornom flyši. Kvakovce - Kultúrne
dedičstvo
Pamiatky Kvakovce: Kostol rímskokatolícky barokovo-klasicistický z roku 1774,
zvonica z roku 1850 Dobrá nad Ondavou: Kostol rímskokatolícky neskorogotický zo začiatku 16. storočia,
upravený v 19. storočí Kúria klasicistická zo začiatku 19. storočia * * * * * Nová Kelča - História Nová Kelča: Obec vznikla v roku 1965 namiesto zaniknutých obcí Kelča a
Veľká Domaša. Časť obyvateľov pracovala v tehelni, v lesoch, v závodoch v
Košiciach, Michalovciach, Stropkove a vo Svidníku, časť na miestnom Štátnom
majetku. Kelča: Obec je doložená z roku 1404 ako Kwlche, neskôr ako Kewlche
(1408), Kelcze (1430), Kewche (1454), Kelcza (1773); po maďarsky Kelcse. Obec
patrila panstvu Stropkov, od roku 1767 Vécseyovcom. V roku 1598 mala 16 port
(gazdovstiev), v roku 1715 mala 9 opustených a 21 obývaných domácností,
v roku 1787 mala 50 domov a 413 obyvateľov, v roku 1828 mala 67 domov a
503 obyvateľov. Pracovali v lesoch a pálili uhlie. Začiatkom 20. storočia bol
v obci v prevádzke liehovar. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. Štátne
majetky boli zriadené v roku 1961. Obec zanikla 1. 10. 1965 výstavbou
vodného diela Domaša. Veľká Domaša: Eneolit, mohylové násypy. Obec je doložená z roku 1317 ako
Nogdamasa, neskôr ako Nagdamas (1408), Welka Damassa (1773), Velká Domássa
(1808); po maďarsky Nagydomása. Patrila panstvu Stropkov, od roku 1767
Vécseyovcom. V roku 1569 mala obec 12 port (gazdovstiev), v roku 1715 mala 16
opustených a 7 obývaných domácností, v roku 1787 mala 29 domov a 274
obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 306 obyvateľov. Zaoberali sa
poľnohospodárstvom. Koncom 19. storočia tu mala majetky rodina Larischovcov
a pracoval tu liehovar. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. Veľa
občanov emigrovalo, mnohí chodili na žatevné práce do južných oblastí. Boli
tu Štátne majetky, liehovar a mlyn. Obec zanikla 01.10.1965 výstavbou vodného
diela Domaša. Nová Kelča - Príroda
Nová Kelča leží v južnej časti Nízkych Beskýd v doline Ondavy na
východnom brehu vodnej nádrže Veľká Domaša. Nadmorská výška v strede obce je
180 m n. m. a v chotári 170-310 m n. m. Povrch chotára je mierne zvlnená
pahorkatina s hladkými svahmi z treťohorného flyšu. Do chotára patrili územia
zaplavených obcí Veľká Domaša, Valkov a Petejovce. Je tu uhličitý prameň. Nová Kelča - Kultúrne
dedičstvo
Pamiatky Kelča: Kostol rímskokatolícky barokovo-rokokový z roku 1780 Veľká Domaša: Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1851 Kúria klasicistická z polovice 19. storočia Tradície Hromadná cestná zástavba. Z 19. storočia sú zrubové, omazané a
obielené domy s maštaľou pod spoločnou valbovou strechou. Ešte v 1. polovici
20. storočia tu vyšívali a tkali plátno. Variant ľudového odevu - Pozdišovce. * * * * * Turany nad Ondavou - História
Turany nad Ondavou: Obec je doložená z roku 1567 ako Turan, neskôr ako Turany
(1569), Turanye (1773), Turany (1808), Turiany (1920), Turany nad Ondavou
(1948); po maďarsky Turany, Zemplénturány. Obec patrila panstvu Stropkov, od 18. storočia rodine
Jekelfalussyovcov, Horváthovcov, Sennyeyovcov. V roku 1569 mala 13 port
(gazdovstiev), v roku 1715 mala 7 obývaných a 7 opustených domácností,
v roku 1787 mala obec 44 domov a 302 obyvateľov, v roku 1828 mala
40 domov a 300 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR pracovali obyvatelia prevažne na veľkostatkoch.
Rozvinuté bolo aj tkáčstvo, košikárstvo a zhotovovanie drevených výrobkov.
JRD založené v roku 1952 sa rozpadlo, znovu bolo založené v rokoch 1957
- 58, neskôr bolo spojené s JRD Vyšný Hrabovec a Mrázovce. Časť obyvateľov
pracovala v priemyselných podnikoch v Stropkove, Tisinci, Čemernom a v
Košiciach. V roku 1963 sa sem prisťahovala časť obyvateľov zaniknutých obcí
Petejovce a Valkov. Petejovce:
Obec je doložená z roku 1595 ako Petkafalua, neskôr ako
Petejowcze (1787), Petejowce (1808), Petejovce (1920); po maďarsky Petöfalva,
Kispetófalva. Obec patrila panstvu Stropkov, neskoršie Jekelfalussyovcom,
Horváthovcom a Sennyeyovcom. V roku 1715 mala 3 opustené a 1 obývanú
domácnosť, v roku 1787 mala obec 17 domov a 106 obyvateľov, v roku 1828
mala 17 domov a 136 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
Obec zanikla v roku 1965 (zaplavená vodným dielom Domaša). Valkov: Obec je doložená z roku 1363 ako Volko, neskôr ako Valkou
(1372), Walkov (1410), Valko (1773), Walkow (1808); po maďarsky Valkó,
Kisvalkó. Obec patrila panstvu Čičava, koncom 16. storočia panstvu
Stropkov, od 18. storočia rodine Hadik-Barkóczyovcov. V roku 1493 mala 2
opustené a 2 obývané usadlosti, v roku 1715 mala 10 opustených a 8 obývaných
domácností, v roku 1787 mala obec 42 domov a 301 obyvateľov, v roku
1828 mala 42 domov a 323 obyvateľov. Za. I. ČSR to bola poľnohospodárska obec. Zanikla v roku
1965 (zaplavená vodným dielom Domaša). Turany nad Ondavou -
Príroda
Turany
nad Ondavou ležia v južnej časti Nízkych Beskýd na východnom brehu údolnej
nádrže Veľká Domaša. Nadmorská výška v strede obce je 172 m n. m. a v chotári
160-400 m n. m. Mierne zvlnený odlesnený povrch chotára tvorí treťohorný
flyš. Dolina Ondavy je zaplavená vodami Domašskej priehrady. Je tu sírnatý
prameň. V obci je zrážkomerná stanica. Turany nad Ondavou -
Kultúrne dedičstvo
Pamiatky Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1770, prefasádovaný
v roku 1836 Tradície Potočná radová zástavba. Zachovali sa tradičné ľudové tance:
maďar, na chromú, rovná (krúcená), ceperka a marhaňka. * * * * * Bžany - História
Obec je doložená z roku 1410 ako Bospathaka, Bozpataka,
neskôr ako Bozyas (1474), Bzanye (1773), Bzanné (1808), Bžany (1920); po
maďarsky Bodzás. Obec patrila panstvu Čičava. V 18.-19. storočiach vlastnili
tunajšie majetky rodiny Barkóczyovcov a Szirmayovcov. V roku 1493 mala 4
opustené a 1 obývanú usadlosť, v roku 1715 mala 4 opustené a 9 obývaných
domácností, v roku 1787 mala obec 32 domov a 229 obyvateľov, v roku
1828 mala 32 domov a 239 obyvateľov. Zaoberali sa drevorubačstvom,
uhliarstvom a povoznícivom. Za I. ČSR pracovali prevažne v poľnohospodárstve a lesoch. V
roku 1933 tu boli vzbury proti exekúciám. JRD bolo založené v roku 1950.
Časť chotára zabrala vodná nádrž. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných
podnikoch v Stropkove a Košiciach. Bžany - Príroda
Bžany ležia na západnom brehu vodnej nádrže Veľká Domaša na
rieke Ondava. Nadmorská výška v strede obce je 165 m n. m. a v chotári
150-400 m n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria vrstvy flyšu. Prevláda
les s porastom duba, buka a hrabu. Bžany - Kultúrne
dedičstvo
Pamiatky Kostol rímskokatolícky klasicistický z 1. tretiny 19. storočia * * * * * Holčíkovce - História
Obec je doložená z roku 1408 ako Holchik, Holchyk, neskôr
ako Halzyk (1430), Hoczikowcze (1773); po maďarsky Holcsikóc, Holcsik. Patrila panstvu Stropkov, v roku 1591 Rákóczimu, v 18.
storočí Vécseyovcom, v 19. storočí Larischovcom. V roku 1715 sa uvádza
10 opustených a 9 osídlených domácností, v roku 1787 mala obec 23 domov
a 229 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 202 obyvateľov. Zaoberali
sa poľnohospodárstvom a tkáčstvom. Za I. ČSR tu boli naďalej tradičné zamestnania. JRD bolo
založené v roku 1948. Časť obyvateľov pracovala v Humennom, Stropkove a v
Košiciach. Holčíkovce - Príroda
Holčíkovce ležia v južnej časti Nízkych Beskýd na východnom
brehu vodnej nádrže Veľká Domaša, v doline potoka Ondalík. Nadmorská výška v
strede obce je 165 m n. m. a v chotári 150-377 m n. m. Mierne členitý povrch
chotára tvoria vrstvy treťohorného flyšu, na svahoch diluviálne hliny.
Zalesnený je len v severnej a východnej časti (dub, hrab, borovica). * * * * * Lomné - História
Obec založili na zákupnom práve pred rokom 1356. Obec je
doložená z roku 1369 ako Lomná, neskôr ako Lumpna (1382), Lomná (1410),
Lomné (1920); po maďarsky Lomná. Patrila panstvu Čičva, neskoršie Csákyovcom a Barkóczyovčom. V
roku 1715 mala 16 opustených a 6 obývaných domácností, v roku 1787 mala
38 domov a 271 obyvateľov, v roku 1828 mala 58 domov a 432 obyvateľov.
Zaoberali sa pastierstvom, prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. Za I. ČSR tu mala silné pozície MO KSČ. Obyvatelia sa zapojili
do SNP. JRD bolo založené v roku 1958. Okrem poľnohospodárstva pracovali
obyvatelia v priemyselných závodoch v Stropkove. Časť chotára zaberá vodná
nádrž Domaša. Lomné - Príroda
Lomné leží v južnej časti Nízkych Beskýd na severozápadnom brehu
vodnej nádrže Veľká Domaša. Nadmorská výška v strede obce je 170 m n. m. a v
chotári 160-100 m n. m. Povrch chotára vo východnej časti rovinatý, v
západnej mierne členitý tvoria flyšové súvrstvia a štvrtohorné náplavy.
Zväčša je odlesnený, nesúvislý les je len v západnej časti. Lomné - Kultúrne
dedičstvo
Pamiatky Kostol gréckokatolícky barokový z roku 1753 * * * * *
Kostol sv. Františka Serafínskeho v Dobrej nad Ondavou (Kostol bol pred napustením priehrady pyrotechnicky odstrelený
ako posledná stavba v Dobrej.)
Z histórie obce Dobrá nad
Ondavou Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1363, keď obec Dobrá nad
Ondavou bola súčasťou hradného panstva Čičava. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 1961 mala obec 852
obyvateľov a so svojou rozlohou patrila k najväčším obciam na východnom
Slovensku. Vláda ČSSR vo svojom pôdohospodárskom pláne schválila výstavbu
vodného diela Domaša. Záujem pôvodných obyvateľov bol o ponechanie Dobrej v
terajšej lokalite, ale vyššie orgány akceptovali žiadosti iba obyvateľov v
okolitých obciach. Uznesením rady ONV Michalovce dňa 01.10.1965 obec Dobrá nad
Ondavou zanikla. Aj keď obec zanikla pred viac ako tridsiatimi rokmi a pôvodné
obyvateľstvo bolo presťahované do viacerých regiónov na celom území Slovenska, na nezaplavenej
časti obce sa každoročne koná stretnutie pôvodných obyvateľov. Naviac na pôvodnom území obce sa nachádza cca 550 rekreačných
chát a cca 50 rozostavaných rekreačných chát, z ktorých podstatná časť je uspôsobená na celoročné bývanie. Viacerí vlastníci
týchto nehnuteľností už požiadali o trvalý pobyt v obci resp. majú o to záujem v prípade, ak by bolo rozhodnuté o rozdelení obce.
Petíciu za obnovenie obce Dobrá nad Ondavou podpísalo 562 vlastníkov nehnuteľného majetku a 195 pôvodných
obyvateľov zaniknutej obce. Predslov MUDr. Aladára Šalátu, CSc.
- rodáka z Dobrej nad Ondavou Úvod. Tam, kde je teraz priehrada
Domaša najširšia, na pravom brehu Ondavy, stála najväčšia (podľa mňa i
najkrajšia) obec stredného toku Ondavy - Dobrá nad Ondavou. Kedysi Nagy
Dobrá, potom Veľká Dobrá, až sa nakoniec ustálil posledný názov. Áno, bola
nad Ondavou, ale pyšná Ondava to asi ťažko znášala a tak Dobrú zaliali vody
Ondavy nenávratne na jeseň v roku 1965. Narodil som sa v Dobrej v roku 1931.
Dnes, keď sedím za písacím stolom, spomínam na náš život, na rodákov i na
väčšie či menšie epizódy z nášho života. V tejto súvislosti mi prichodí na um
spomienka na knihu Pod Tatrami s ilustráciami maliara Jána Hálu, ktorý vo
venovaní k tejto knihe napísal: ”Pamiatke starého dobrého Važca, ktorý
vyhorel do tla v roku 1931”. Sú v nej nádherné ilustrácie zachytávajúce život
Važčanov v tomto období. Ja maľovať neviem, abecedu však poznám a snáď to, čo
mi v pamäti zostalo, navodí aj u vás, rodáci, spomienky príjemné. Nechcem,
aby boli nostalgické, aj keď sa tomu zabrániť nedá. Bol by som rád, aby tieto
riadky vzbudili vo vás pocity príjemné, niekedy i veselé, tak ako ich
prinášal život. Kultúrny život v Dobrej nad
Ondavou Na vtedajšie časy veľa podujatí v
oblasti kultúry nebolo, ale rozhodne to boli pravidelné jedenkrát ročne
organizované divadelné predstavenia, kde herecké úlohy vytvárali odvážnejší
Dobrančania. Javisko bolo vo vtedy jedinej väčšej miestnosti (samozrejme
popri krčme) v škole. Vlastnoručne namaľované kulisy z dosák a podstavcov,
vyvýšené pódium s riadnou oponou, ktorá sa zaťahovala ako v profesionálnom
divadle. Ja si pamätám na nejakú spevohru, kde Laci Novák vytvoril hlavnú
úlohu. Neskôr po vojne táto časť kultúry bola nahradená pravidelne do obce
prichádzajúcim pojazdným kinom. Filmy sa premietali tak isto v škole. Ešte z
celkom mladých rokov si pamätám i na vystúpenie kočujúcich divadelníkov,
ktoré sa konalo v Novákovej krčme. Inými pravidelnými podujatiami boli rôzne
školské oslavy, ale i oslavy významných štátnych sviatkov. Hlavnými
kultúrnymi vložkami bolo recitovanie básní i spev. Menšie oslavy sa konali v
škole, tie väčšie na priestranstve pred notárskym úradom. Recitovalo,
spievalo a rečnilo sa z prenosnej tribúny. Dodržiaval sa krásny zvyk na jar,
keď dievčatá kráčali v rade držiac sa za ruky a spievali tu svoju „Hoja ďuňďa
hoja“. Zábavy boli väčšinou v krčme u Nováka a hrávala na nich známa Šuľaková
muzika. V určitom slova zmysle kultúrnymi podujatiami boli i svadby, ktorých
v dedine bolo vždy niekoľko za rok. Starostom býval často i Janko Haššák.
Kedysi ešte pred vojnou som u neho zapísal pre nášho profesora, zberateľa
východoslovenských piesní a zvykov celú dobranskú svadbu. Boli to stanovené
pravidlá, krásne veršované reči starostu, staršieho družbu, nádherné svadobné
piesne, spievané vždy v určitom štádiu svadby. Verím, že tento zošit s mojím
zápisom sa nestratil. Počul som, že materiály putovali po jeho smrti do
depozitára Matice slovenskej, a tak ho niekto možno raz zoberie do ruky a
zoznámi sa s tým, aká bola svadba u nás. Školstvo v Dobrej nad Ondavou V Dobrej pred 1. svetovou vojnou i
tesne po nej bola jednotriedna ľudová škola. V pamäti možno dnes najstarších
občanov zostal učiteľ Koľvoška. Ľudová škola stála uprostred dediny na tzv.
Pánskej ulici, hneď za kostolom. Bola to jedna veľká učebňa, do ktorej sa
vchádzalo cez menšiu predsieň. Naľavo bol malý kabinet, ktorý vyzeral skôr
ako sklad rôznych nepotrebných vecí. Škola sa vytápala veľkými okrúhlymi
železnými kachľami. Hneď za budovou boli veľké drevené záchody a dreváreň.
Byt učiteľa bol hneď naproti škole, bol to však zároveň i byt kantora,
pretože s miestom učiteľa na ľudovej škole bola viazaná i funkcia kantora.
Prvým povojnovým učiteľom, riaditeľom i kantorom zároveň bol pán Jozef Mihók
z Prešova, ktorý pôsobil v Dobrej až do roku 1944. Po 2. svetovej vojne
učiteľské povolanie zanechal a pokiaľ som s ním mal kontakty, pracoval v
stavebnej firme. Na prelome 20-tych a 30-tych rokov pre pribúdajúci počet
žiakov bola zriadená druhá trieda. Učiteľkou sa stala moja mama, ktorá prišla
do Dobrej učiť z Benkoviec. Vyučovanie bolo striedavo doobeda a poobede,
štvrtok bol tzv. „feriálny“ deň. Niekedy v 36-tom roku prišla do Dobrej
tretia učiteľka, manželka notára Horváta. Vtedy bolo už potrebné vytvoriť
ďalšie triedy a boli zriadené dve triedy v kaštieli. V roku 1940 učiteľku
Horvátovú vystriedal pán učiteľ Šimko. Ten s prestávkou počas vojenskej
prezenčnej služby pôsobil v Dobrej po vojne už ako riaditeľ až do polovice
50-tych rokov. Po vojne sa s vyučovaním začalo v marci v roku 1945. Jedinou
učiteľkou bola moja mama, ktorá organizovala zápis žiakov do školy aj v
Detríku. O pár týždňov neskôr jej prišiel pomáhať pomocný učiteľ pán Tarasir.
Od nového školského roku nastúpil znovu pán učiteľ Šimko. Triedy boli vtedy
organizované tak, že v jednej triede sedel 1. ročník s 3. ročníkom, 2. so 4.
a ročníky 5 až 8 tvorili tretiu triedu. Počas môjho detstva časť žiakov
končila ôsmou triedou ľudovej školy, menšia časť prešla do Vranova alebo
Stropkova na meštiansku školu. Ojedinele odchádzali na gymnázium do Prešova
študovať žiaci z Dobrej a pokiaľ ja si pamätám, bol to syn Pinčákových, ktorý
ako mladý študent medicíny zomrel na závažné pľúcne ochorenie. Druhým bol už
spomínaný Juraj Hurný, po ňom Mišo Haššák. V 42. roku nastúpil na gymnázium
do Prešova Štefan Hurný a ja. Po 2. svetovej vojne sa počet študujúcich veľmi
rozšíril, pribudlo gymnázium v Humennom, vo Vranove, pribudli ďalšie stredné
odborné školy, a tak sa počet študujúcich postupne zvyšoval. K nám do Prešova
medzi prvými pribudol Mišo Baník i Jožko Hurný. V roku 1953 bola v Dobrej
zriadená osemročná stredná škola. Rozšíril sa učiteľský zbor, ďalšie triedy vznikli
v novopostavenej budove, ktorá bola postavená ako náhrada za vojnou zničený
dom. Jedna trieda bola i tam, kde predtým bola predajňa NUPODu. Takýto stav
trval až do zaplavenia Dobrej. Do dobranskej osemročnej školy dochádzali i
deti z okolitých dedín i zo susedného Stropkovského okresu. Rozmnožil sa i
počet učiteľov. Duchovný život v Dobrej nad
Ondavou O niektorých aktivitách duchovného
života som sa zmienil už v časti „Obyvatelia Dobrej“. Ten bol podmienený
prevážne náboženským cítením obyvateľov Dobrej. Pokiaľ si spomínam, naši
obyvatelia boli veľmi tolerantní aj k židovskému vierovyznaniu a naopak.
Spomínam si na výjav, ktorý sa udial raz na sviatok Božieho tela, ktorý sa
svätil vo štvrtok. Pred veľkou omšou stála ako obyčajne skupina chlapov, neďaleko
nich aj my, deti, keď tu naraz upriamil pozornosť chlapov pohľad na cestu
vedúcu dole do Dobrej z Vranovskej strany od „Hruna“. Dole kopcom sa spúšťala
kolóna gazdovských vozov. Keď prišli až na okraj dediny, vidiac hlúčok
postávajúcich ľudí na ceste v sviatočnom oblečení, zastali pred dedinou a
dvaja z chlapov sa pustili k nám. Prekvapení sa pýtali, čo sa tu deje. Že oni
sú z Kladzian a že prišli do svojho lesa, ktorý sa nachádza v dobranskom
chotári a že čo majú teraz robiť, keď je tu sviatok. Naši im povedali, že
kľudne môžu ísť za chvíľu svojou cestou, že my ideme do kostola a oni nás
nebudú rušiť. „Oj nie. Keď je tu taký sviatok, my to urobiť nemôžeme, ideme
domov a prídeme druhý raz“. Do Kladzian to bolo vyše 20 kilometrov. Oni boli
evanjelici. A ja premýšľam o tom, aká to bola tolerancia a úcta k
vierovyznaniu tých druhých. Centrom duchovného života bol rímskokatolícky
kostol. Jeho charakteristika je popísaná vo výpise z „Lexikónu obcí
Slovenska“. Prvým farárom po 1. svetovej vojne v našej dedine bol dekan
Hudák, pôvodom z Kľušova. Posledné roky života prežil v Bardejove. Po ňom do
obce na faru nastúpil vdp. Ondrejčák. Po ňom to boli farári Šišler a
Sabol-Palko. Pred svojim zánikom Dobrá už stabilného farára nemala. Oživením
stabilných pobožností boli vždy sviatky, ako Vianoce, Veľká noc či spomínané
Božie telo, ktoré sme ináč volali aj „Oltáriky“. Zvláštne čaro mala Veľká
noc. Nielen pre spievanie pašií, ale aj obrad „svätenie jedál“ (pasky) a
samotné „Vzkriesenie“. Zaujímavý bol pohľad na utekajúce ženy s košíkmi
plnými svätených jedál, z ktorých sa sem tam v behu i niečo stratilo. Nás
chlapcov strašne bavilo počas vysviacky pozatvárať bránky vedúce do kostolnej
záhrady, zablokovať ich tak, aby ženy museli preskakovať plot. Neviem, či
vždy, ale pamätám si na tú Veľkú noc, kedy malá, čiperná Havajka viedla
nedostihnuteľne húf ďalších Dobrančaniek. I vzkriesenie malo stále svoj
zaužívaný obraz doplnený každoročne očakávaným príbehom. Jeho aktérmi bol
Mižo Hudák, dobranský hájnik a Andriš z Trepca. Pán Hudák pálil slávnostné
salvy zo svojej brokovnice a chudák Andriš, ktorý trpel duševnou poruchou,
vždy s hrôzou kričal a utekal preč. Pekným obradom bolo i svätenie ozimín. Z
Vianoc najkrajšou bola Polnočná omša. S príchodom pána učiteľa Šimka, ktorý sa
stal i kantorom, zlatým klincom Polnočnej omše sa stala pieseň „Nad Betlemom
aký to blesk“. Pred tým sme ju nepoznali, je to nádherná pieseň a žiaľ okrem
našej dediny som ju nikdy nikde nepočul. Vždy, keď zazneli prvé akordy orgánu
signalizujúc, že sa bude spievať táto pieseň, celý kostol stíchol, aby potom
všetci s obrovským nadšením začali spievať „Nad Betlémom....“. Mimoriadnymi
udalosťami dotýkajúcimi sa duchovného života boli sväté misie a sviatosť
birmovania. Po misiách vždy pred kostolom na ich pamiatku bol postavený
drevený kríž s dátumom, kedy sa tieto misie konali. Sväté birmovanie a
príchod pána biskupa do obce to bývalo viac ako nejaká štátnicka návšteva.
Prípravy na jeho uvítanie trvali už niekoľko dní. V deň príchodu pána biskupa
Čárskeho v čase môjho detstva niekoľko gazdov vyblýskalo svoje kone,
vyčistilo postroje, kone ozdobili farebnými stužkami. Jazdci sami sa obliekli
do krásnych dobranských krojov a ako tzv. sedliacka jazda išli čakať pána
biskupa na hranicu chotára. Potom ho doprevádzali až do dediny, kde ho čakal
richtár obce s privítaním. Raz sa stala taká udalosť, že dojatý náš richtár
bol tak z toho vyvedený z miery, že okrem oslovenia, ktoré opakoval
niekoľkokrát, nevedel zo seba dostať ani slovo. Pán biskup sa vynašiel a
hovorí: „Uspokojte sa, ja viem, Vy ste ma chceli pekne privítať“. „Hej, hej,
chcel“, znela odpoveď. Po obede náš richtár konštatoval: „Ja do frasa tomu
nerozumim. Včera som tak šumne šicko znal, a dneška ne a ne sebe spomenuc“.
Po skončení slávnostného obradu bol som na farskom dvore, keď tu naraz
prechádzal okolo pán biskup Čársky so svojim sprievodom. Mal som vtedy snáď
štyri roky. Čosi sa ma opýtal, a ja som počul zo všetkých strán šeptať:
„Pobočkaj ruku, pobočkaj ruku“. Ja som žiaľ nepočul nič iné, len „pobočkaj“.
A preto som k ohnutému ku mne pánu biskupovi trochu povyskočil, objal ho
okolo krku, ohol som ho viac k sebe a srdečne pobozkal. Na pamiatku mi
daroval obrázok, na ktorom je jeho podobizeň z tých čias. Ekonomický život v Dobrej nad
Ondavou
Základným zamestnaním obyvateľov
Dobrej bola poľnohospodárska činnosť. Ako som už spomínal skôr, Dobrá mala
jeden z najväčších chotárov na Východnom Slovensku, ale nie všetky jeho časti
boli pre poľnohospodársku činnosť priaznivé. Najlepšie úrodné polia sa
nachádzali na dnes už zaplavenej rovine na pravom brehu Ondavy po hlavnú
cestu. K nim patrili i mierne k východu sa zvažujúce stráne Ondavskej
vrchoviny. Veľa ornej pôdy sa nachádzalo i na okolitých kopcoch, akými boli
Peľačka, Šedlačka, Tibačka ale i známa Nadskala, ktorá bola najvzdialenejšou
od dediny. V súvislosti s ňou si spomínam na jeden príbeh, ktorého autorom
bol Ďuri Haššák. Bolo horúce letné poludnie, Ďuri sa práve vrátil zo svojho
poľa na Nadskale a čakala ho ešte jedna fúra. Ležal v tieni pod plotom, žuval
steblo trávy a takto nahlas uvažoval: „Dze to nas ten naš praocec Slovák na
take hury privid. To taky praocec Čech bul mudrejši, ľebo on svojich ľudzi na
ľepše chotare privid a teraz ja še tu mušim tak trapic, že na Nadskalu ľem
dva razy na dzeň z vozom vyjdzem“. No samozrejme doplňujúcimi hospodárskymi
prevádzkami bol chov domáceho dobytka, hlavne kráv. Bol to vždy obrad, keď
obecný pastier vyháňal stádo kráv na pašu. Trúbil na trumpetu a plieskal
veľkou „kančuhou“. Poniektorí chovali aj kozy, ale bolo ich veľmi málo.
Významnú časť tvorila i práca v lese. Dobrá mala a má aj dodnes rozsiahle
lesy. Z bukového dreva sa na spomínanom priestranstve kresali a rezali pražce
(šlepire). Podľa toho, aké hrubé bolo drevo, urobili sa z neho 2, 3 i 4
pražce. Z tých hotových sa vyskladala akási hranica, na vrch sa položil kus,
z ktorého malo byť viac pražcov a ten sa rozrezával ručne tak, že jeden alebo
dvaja chlapi stáli hore i dole tak, že podľa hrúbky pňa ho rozrezávali buď
dvojručnou alebo štvorručnou pílou. Z podradného dreva sa v lese v míľkach
pálilo drevené uhlie. Známym dobranským uhliarom bol starý Degelman. Prácu
pre mnohých v Dobrej zabezpečovala i veľká píla a mlyn. Mlyn mal výbornú
povesť široko ďaleko a známymi mlynármi boli pán Girovský, Emil Paľo, Andriš
Hudák a Janko Jevčák. V mojich detských rokoch majstrom na píle bol pán Uher.
Jeho synovia boli mojimi kamarátmi a ja si dodnes spomínam na obrad, ako pani
Uherová, ktorá bývala v tom čase v kaštieli, posielala svojmu manželovi denne
desiatu na tácke. Čo tam bolo za jedlo, to si nepamätám, ale vždy tam bola
fľaštička s rumom, všetko prikryté pekným bielym obrúskom. Koľko citu, lásky
a úcty vedela prejaviť k živiteľovi svojej rodiny! Obyvatelia Dobrej nad Ondavou Dá sa povedať, že naša dedina bola na
vtedajšie časy typickou mnohonárodnou dedinou. Jej základ tvorili samozrejme
Slováci, ale časť obyvateľov boli aj Rusíni, o čom svedčia i mnohé mená
dobranských obyvateľov, aké som poznal neskôr pôsobiac vo Svidníku.
Prichádzali a usídľovali sa v Dobrej hlavne kvôli práci na veľkostatku i na
píle. To, že patrili k tejto národnosti, prezrádzalo i grécko-katolícke
náboženstvo. V našom kostole jeden krát za mesiac slúžieval omšu pán farár z
Valkova. Je zaujímavé, že v roku 1968 som počul spomínať Vasiľa Biľaka na
náboženské spory medzi grécko-katolíkmi a pravoslávnymi, pokiaľ išlo o
spoločné užívanie kostolov, zdôrazňoval, že on si pamätá na Dobrú počas
návštevy u príbuzných a vtedy v tom istom kostole slúžil omšu
rímsko-katolícky i grécko-katolícky kňaz. Keď už spomínam Vasiľa Biľaka, nedá
mi, aby som nespomenul jeho tetu, pani Aľu Biľakovú, vtedajšiu skúsenú
„pôrodnú babičku“, ktorá dopomohla na svet možno i stovkám mladých
dobrančanov, medzi inými i mne. V Dobrej bola i početná skupina obyvateľov
židovského pôvodu. Bolo ich niečo vyše sto. Zoznam dospelých obyvateľov
židovského pôvodu uvádzam na inom mieste. Živili sa obchodovaním s väčšími či
menšími úspechmi. Mali svoju synagógu. Ja si spomínam na sobotné dopoludnia,
kedy poobliekaní v dlhých čiernych kabátoch, s klobúkmi na hlave, z ktorých
niektoré mali kožušinové lemovanie, tiahli na svoje bohoslužby. Našim
obchodníkom bol „Hicko“ (Hönig), ktorý mal miešaný tovar, ale najväčší obchod
mal Hapkovič s prevahou textilu, Rottovci mali mäsiarstvo a vyrábali i sódovú
vodu, Fajvel mal krčmu. Tá musela byť kedysi slávna, lebo bol v nej ešte
taký, pre staré dedinské krčmy typický šenk, obitý latkami, aby sa pri
bitkách, ktoré sa často strhli, dal rýchlo uzavrieť. On ešte nalieval pálenku
do typických nádobok, čo mali tenké dlhé hrdlá. O tom, že táto krčma kedysi
veľa zažila, svedčilo i to, že kozy idúce z paše vždy zašli k stenám okolo
vchodu a usilovne ich olizovali, doplňujúc si soľné zásoby, ktoré mali pôvod
v tom, že ich kedysi „občurávali“ chlapi popíjajúci v krčme. Záchody vtedy
ešte neboli, a tak kde inde sa dalo ísť, ako len k najbližšej stene. Fajvel
vykupoval i liečivé byliny. Tragickým dňom pre našich židovských spoluobčanov
bol 16. máj 1942, keď ich zhromaždili na širokom priestranstve medzi kostolom
a notárskym úradom, posadili na vozy a vyviezli do nenávratna. Do Dobrej sa z
nich vrátili iba bratia Hapkovičivi, ktorí skoro emigrovali do USA, zachránil
sa Háber s manželkou, ktorý bol kedysi spoluvlastník mlyna a dcéra druhého
spolumajiteľa mlyna, Edita Perlsteinová. Pamätám si, ako raz večer v 45-tom
roku prišiel do Dobrej na voze, čo viezol učiteľov z porady vo Vranove jeden
zo spomínaných bratov - Simko. Vyzeral tlstý a mama mu povedala, že neúrekom
vyzerá dobre. On jej odvetil, „e je to len na pohľad, lebo tá tĺšťka nie je
tuk, ale prebytočná voda, lebo je ešte stále opuchnutý“. Nemé svedectvo o ich
živote v Dobrej podávajú náhrobné kamene na starom židovskom cintoríne, ktorý
už pomaly prerastal les. Ako som sa dozvedel nedávno, bol tento cintorín
obnovený z prostriedkov židovskej obce na Slovensku. Mali sme aj na vtedajšiu
dobu veľkú cigánsku štvrť. Tiež ich bolo vyše stovky. Ale to neboli cigáni
ako o mnohých počúvame dnes. Ani to meno nebolo hanlivé. (V západnej Európe
sa za toto pomenovanie nikto nehanbí. V Moskve a v Tbilisi som navštívil
predstavenie v divadle, ktoré sa volalo Cigán). Neboli s nimi nikdy žiadne
problémy. Skoro všetci sa živili remeslami alebo boli dobrými muzikantmi. Veď
kto z nás by si nepamätal na skupinu Miľa Šuľaka, v ktorej boli väčšinou jeho
synovia, najmä „živý“, ktorý pomaly preberal otcove žezlo. Druhá skupina
Ficeková bola známa pre mňa vďaka Ficekovým husliam, na ktorých som sa naučil
hrať aj ja. Bolo to tak: Niekedy v 40. roku prišiel do Dobrej učiť mladý
učiteľ Šimko. Ficek bol vo finančnej kríze a preto predal svoje husle značky
Steiner s vynikajúcim zvukom Šimkovi. Ale ani on neoplýval peniazmi a tak
ponúkol tieto husle mojej mame, aby ich kúpila pre mňa, že on ma bude učiť.
Mama ich kúpila a ja som začal k nemu chodiť na hodiny. Potom niekoľko rokov
do Prešova, a keď ich teraz niekedy zvesím z klinca a zahrám si tú známu „A
tam dolu za Ondavu cigani byvaju“, spomeniem si na Žuľaka i na Ficeka. V
súvislosti s ním mi ostala ešte jedna príhoda v pamäti, keď Ficek sedel v
krčme u „Karoľa“ a prišla za nim jeho žena a začala sa s nim vadiť. On s ňou
vyšiel von na cestu a dal jej takú facku, že začala padať na opačnú stranu a
keď už bola v „šikmej“ polohe, vrazil jej jednu z opačnej strany a krásne ju
vyrovnal do stoja. Nikdy viac som už také „narovnávanie“ nevidel. Fošnir bol
murár, Čipsár bol kováč. V mojej pamäti mi utkvela i stará Bliščačka. Zo
slamy plietla krásne slamené úle i „sakajtovy“ - pletené slamené košíky, do
ktorých sa dávalo cesto na pečenie chleba. Z konopných nití plietla i ploché
silné špagáty, na ktoré sa vešalo prádlo. Mám ako relikviu odložený kus
starej Bliščačkinej špargy a zrejme skončí v skanzene v Bardejovských
Kúpeľoch. Raz ráno cez týždeň prišla Bliščačka po rannej omši za pánom
farárom Ondrejčakom žltá ako kanárik, a hovorí: „Jich milojsc, vidza jaka som
žulta, ľudze mi tak radza, že mi to prejdze, kedz mi daju dnuka do kalicha
popatrec“. Vzal ju do kostola, vybral kalich, ona sa do neho dlho dívala, asi
si myslela, že čím dlhšie bude doň pozerať, tým skôr jej to pomôže. Nepamätám
si, ako to dopadlo. Veľmi poriadnou ženou bola Haňa Kurtá. Často u nás
pracovala. Mala syna Bejlu a ten mal ženu Julu. Za Slovenského štátu bolo
také nariadenie, že cigáni musia uzavrieť cirkevný sobáš, aby nežili len tak
„na viru“. Preto sa išli dodatočne zosobášiť i Bejla s Julou. Bol som vtedy v
kostole ako miništrant. Okrem nich dvoch a svedkov nebol nikto prítomný. Jula
nevedela slovensky, len cigánsky a k tomu ešte dobre nepočula. Keď jej pán
farár po Bejlovi povedal: „Pýtam sa ťa Júlia, miluješ tu prítomného Bejlu“,
ona nepovedala nič, len sa na pána farára nechápavo dívala. Nepovedala nič,
ani keď to zopakoval. Keď aj po tretíkrát mlčala, Bejla do nej štuchol a
povedal: „Pen ha“ (povedz hej). A tak manželstvo mohlo byť požehnané.
Príjemným a slušným človekom bol Jako. I Turilkovci. Tých som stretol
naposledy začiatkom 70-tych rokov vo Vranove, keď som tam získaval do
Svidníka zubného lekára. Išiel som po dvore zo zadu po Čemerňanskej ulici so
šoférom, keď som naraz zbadal sedieť na schodoch skupinu ľudí. Pozerám sa a
schválne hlasnejšie hovorím šoférovi, aby to tí sediaci počuli: „Ten starý
pán je určite Turilka z Dobrej“, a naraz počujem: „No vidzi“, nehutoril som
ci, že to Ali?. Zvítali sme sa a veľmi ho to potešilo, že som ho spoznal. A
mňa tak isto. Do histórie dobranských cigánov sa zapísal i Kominár svojim
telefonátom na pôrodnicu do Humenného, ale i tým, ako sa v dobranskom lese
stratil a nakoniec vyšiel z neho vo Valkove. Pre nás chlapcov to bola
nepredstaviteľná vzdialenosť. Mená, ktoré som tu spomínal, to boli vlastne
len prezývky, aké si naši cigánski občania vzájomne dávali. V skutočnosti v
Dobrej bolo 23 rodín Tomášovcov, 6 Kaliášovcov, 7 Dančovcov, 3 Kotliarovcov,
4 Čonkovcov, 3 Juskovcov, po jednej Gažiovci a Kukučovci a po dve Fiľovci a
Huňákovci. Aká bola Dobrá nad Ondavou? Keď zoberieme do úvahy dediny ležiace
pozdĺž toku Ondavy, či už na jej hornom alebo dolnom toku, patril jej
oprávnene prívlastok Veľká Dobrá. Veď podľa sčítania ľudu mala už na konci
30-tych rokov cez tisíc obyvateľov. žiadna iná dedina v ondavskej doline
nemala toľko satelitných osád, (kopaníc či lazov) ako Dobrá. Najväčšie boli
Verchy, po nich nasledoval Pohlodok, ďalej Suchý Jarok a Syrový Jarok. Okrem
hlavnej ulice, čo sa tiahla okolo hlavnej cesty (Sypana Draha), vedúcej hore
do Stropkova a dole do Vranova, mala aj ulicu Pánsku, kde stál starý kaštieľ,
bývalý hospodársky dvor, fara, škola, notársky úrad a pár rodinných domov.
Ďalšou ulicou, ktorá sa tiahla paralelne s Pánskou ulicou, bola ulica Blatná,
čo viedla od Veľkej Domaše. Ona bola skutočne blatná, lebo bolo na nej vždy
plno blata. Bývali na nej hlavne gazdovia. Najväčšou ulicou bol tzv. Vyšný
Koniec, ktorý sa tiahol smerom juhozápadným, pozdĺž väčšieho potoka, ktorý
vytvárali splývajúc spolu pred dedinou Suchý i Syrový Jarok. Z nej sa
vychádzalo do Kvakoviec i Detríka. V charakteristike obce v knihe Lexikón
obcí na Slovensku sa uvádza, že Dobrá mala typickú potočnú zástavbu. Bola to
len čiastočná pravda. Cez horný koniec pretekal spomínaný potok vytvorený
Suchým a Syrovým Jarkom, ten však dedinu opúšťal veľmi skoro, odchýliac sa
doprava a pretekajúc cez dobranskú rovinu vlieval sa do Ondavy. Druhý bol
menší potok, tečúci pozdĺž hlavnej cesty. Bol to však veľmi zradný potok. Za
sucha v ňom netiekla žiadna voda. Keď aj nejaká tiekla, tá stačila vsiaknuť
do piesku sotva pritečúc do dediny. Zmena nastala v 40-tych rokoch, keď došlo
k regulácii potokov. Vtedy odrazili časť vody z hlavného potoka a nechali ju
pretekať popod prvú časť Vyšného Konca popred mlyn, takže sa spájal s potokom
tečúcim pozdĺž hlavnej cesty pri starom kamennom moste uprostred dediny a
obohatil vodou celú Blatnú ulicu. Dobrá bola od roku 1920 sídlom notariátu,
do ktorého patrili tieto obce: Dobrá, Trepec, Detrík, Kvakovce, Slovenská
Kajňa, Malá Domaša, Žalobín a Jasenovce. V roku 1942 bol v žalobíne vytvorený
nový notariát, do ktorého z dobranského prešli ešte Malá Domaša a Jasenovce.
Prvým notárom bol pán Gojdič, ktorý tam pôsobil až do roku 1936. Od roku 1926
pôsobil v Dobrej obvodný lekár, Dr. Sóbel, ktorý tam strávil bez krátkej
prestávky počas vojny takmer 30 rokov. Bola tam četnícka stanica so známymi
menami četníkov: Hubáček, Stano, Petrus, neskôr Suchánek. Dobrá bola sídlom
fary, kde prvým povojnovým farárom bol vdp. dekan Hudák. U nás bol známy mlyn
a píla. Chotár Dobrej patril k najväčším na Východnom Slovensku. Veď jeho
severný výbežok siahal až k dedine Valkov. Uprostred dediny bolo veľké
priestranstvo, na ktorom sa konali pravidelné jarmoky, ale bolo to i miesto
odpočinku furmanov ale i žencov, čo tiahli zo severu od Svidníka dole na
„Dolniaky“ a potom občačkaní zrnom sa vracali o pár týždňov späť. Keď sa ich
niekto opýtal, odkiaľ sú, zaznela stereotypná odpoveď: „Z vyše Stripkiv“. Do
Stropkova sme chodili na „škaľpirnu“, ale ten kraj nad Stropkovom vzbudzoval
našu zvedavosť. Dnes viem, že za Stropkovom začínal už šariš, hneď za
Chodčiankou. Most cez ňu sa volal šarišský most. My sme patrili do Zemplína.
Dominantou Dobrej bol kostol, stojaci na širokom priestranstve uprostred
obce. Toto priestranstvo bolo ohraničené na jednej strane Novákovou krčmou a
farou, na druhej strane „šmikňou“ bratov Novákových. Tretiu stranu
trojuholníkového tvaru tvoril dom Baníkových, mlyn a píla, dom Hazugových a
dom Gajdoškin. Toto priestranstvo bolo dosť často zalievané vodou, najmä
vtedy, keď onen malý vysýchajúci potôčik sa po výdatnom daždi zmenil na dravú
rieku, ktorá sa potom valila dole celou Pánskou ulicou. Zánik Dobrej nad Ondavou Najsmutnejšie obdobie nastalo počas
výstavby priehrady najmä v období ukončovacích prác a najhoršie bolo vtedy,
kedy bolo treba exhumovať mŕtvych, ktorí zomreli v posledných 50-tich rokoch.
Niekoľko rokov predtým už platil zákaz pochovávania na dobranskom cintoríne.
Pamätám si dobre na toto obdobie na jeseň roku 1964. Bol som na cintoríne,
keď exhumovali i mojich najbližších príbuzných, otca, sestru, babičku. Bolo
vlhké počasie a v mnohých hroboch bolo plno vody. Neviem, či ľudia boli z tej
biedy natoľko otrlí, že nič nenasvedčovalo tomu, žeby boli zdesení. Všade to
smrdelo chlórovým vápnom a pálenkou, čo dostávali tí, čo pozostatky mŕtvych
vyberali, na guráž. Nad jedným otvoreným hrobom neďaleko kaplnky stála žena a
dívala sa, ako chlap stojaci vo vode vyberá z nej kosti jej nebohého manžela a
ukladá ich do novej pripravenej rakvy, tak aby ležali približne podobne, ako
ich mal, keď ho kedysi kládli do truhly, vytiahol z vody nejaké kosti,
poukladal ich podľa známej šablóny a povedal: Hotovo. Žena mu na to: Ta dze
hotovo. šak tu nema ani polovicu svojich kosci. Šak ma tak malo reber. Chlap
rukami v dlhých gumených rukaviciach zas zahrabal v kalnej vode, vylovil pár
kostí a vyhlásil: To je šicko pani, vecej tu nit. Videl som, že ich chýba
najmenej jedna tretina, ale čo sa dalo robiť. Ešte na jeden hrob sa pamätám.
V 30-tych rokoch otriasla Dobrou vražda mladej dievky. Práve v ten deň, keď
jej hrob otvárali, bol som opäť na cintoríne pri hrobe. Všetci okolostojaci
boli prekvapení. V hrobe nebolo nič, len farebný hrebienok, aké dievky vtedy
nosili vo vlasoch. Tak, ako po deťoch, ktoré zomreli po 1. roku života, len
kaučukové zbytky po cumlíkoch. Zdesenie v Dobrej vyvolalo obdobie, kedy do
priehradného násypu vyvážali ílovitú hlinu z miest, kde sa nachádzal starý
cholerový cintorín. Keď sa sypala hlina na cestu z nákladných aut, sem tam
vypadli aj nejaké ľudské kosti. Ľudia mali strach, že čo sa stane, keby sa
nakazili cholerou. Oficiálne sa vtedy hovorilo, že to nie je možné, lebo tie
vibria (bacily) vo vode hynú veľmi rýchlo. Neskôr, keď vypukla cholera v
Michalovskom okrese a zistilo sa, že bacily pochádzali z potoka Jovsa, bolo
jasné, že občania Dobrej predsa len mali pravdu. Padal dom za domom. Niektoré
si ľudia rozoberali sami, aby využili stavebný materiál. Keď sa rozobrala
strecha a ostali len múry, nastúpili bagre. Bager sa postavil z jednej strany
domu, zahrabal lyžicou do prostriedku múra, zvalili jeho strednú časť, potom
sa lyžicou rozohnal sprava doľava, zvalil roh na jednej strane, potom na
opačnej strane, prešiel na druhú stranu, urobil to isté a z domu ostala len
hromada rozvalín. Dlho stál ako nemý výkričník uprostred rumoviska náš kostol
už bez strechy. Ten skončil svoju púť medzi poslednými budovami a bol
vyhodený do povetria. Posledný Odpust na Františka sme mali už len na dvore
pod starým orechom. Ľudia, ktorí opúšťali svoje dediny v 44-tom roku v ich
spomienkach aj keď ich dediny zhoreli počas jednej noci, zostal im zachovaný
obraz ich dediny takej, akú ju zanechali. Naša Dobrá umierala pomaly. Dlho,
viac ako rok. Tak ako na umierajúcom človeku sa stále objavujú nové a nové
príznaky choroby umierania, bolo tomu tak aj u nás. Mizol dom za domom,
dedinu opúšťali ľudia, postupne sa vytratili všetky ovocné stromy, zmizli
ploty a ostalo len jedno obrovské rumovisko, kde buldozéry rozhrabali všetky
ruiny tak, že človek nevedel nájsť, kde bola naša ulica, kde stál náš dom.
Blúdil som po tom rumovisku a nevedel som sa zorientovať, kde som. Až
nakoniec som uvidel trčiaci peň z našej čerešne, čo stála pred domom. Stál
tam ako pomník nad zhasnutým životom našej dediny. Večná jej pamiatka! MUDr. Aladár Šaláta, CSc., Dobrá nad
Ondavou, jej život a zánik © 2003 * * * * * Kelča (Stará) verzus Nová Kelča V roku 2016 obec Nová Kelča oslávi
50. výročie svojho vzniku. Uplynú už päť desaťročí odkedy vody Ondavy
zaplavili starú obec Kelču. V skutočnosti sa jej pozostatky nachádzajú pod
vodou len niekoľko sto metrov od Novej Kelče. Podľa záznamov historikov Kelča
patrila medzi najstaršie a najväčšie usadlosti v povodí rieky Ondavy. Prvá
zmienka o Kelči ako o kráľovskom panstve je spred roku 1382. Až do roku 1848,
do zániku feudalizmu medzi jej vlastníkmi nachádzame také významné šľachtické
rody, akými boli Perínskovci, Peteovci, Véčeiovci či Jekelfalušiovci. Kelča ako sídlo panského majera, pri
ktorom sa sústreďovali viaceré riadiace a hospodárske zložky, ale i taká
skutočnosť, že Alexander Jekelfaluši zostal vo funkcii hlavného slúžneho i po
roku 1948, si Kelča i v tomto období udržala vcelku popredné miesto v rámci
Stropkovského okresu. Jej význam vzrástol zriadením poštového úradu a jeho
napojením na ďalekopis so Stropkovom a Vranovom v roku 1888. Od roku 1892
bola sídlom jedného zo siedmich notariátov v okrese, kde boli začlenené obce
Bžany, Detrík, Ďapalovce, Veľká Domaša, Petkovce, Stropkovský Hrabovec a
Valkov. V roku 1912 bola na poštovom úrade zavedená telefónna linka. V čase
prvej svetovej vojny v rokoch 1914-1915 sa Kelča zmenila na jeden veľký
vojenský tábor. Keďže tu bol kaštieľ, liehovar, mlyn, veľké hospodárske
budovy, maštale a kôlne, to všetko predurčilo Kelču k tomu, aby sa tu
usadili viaceré veliteľstvá rakúsko-uhorskej armády aj s jednotkami. Zriadili
tu nemocnicu, pekáreň, bitúnok, cvičili sa kone.
Posledných päť rokov existencie Kelče
1960-1965 bolo jedným z najdramatickejších období života jej obyvateľov.
Nastával totiž čas, keď rozhodnutie o asanácii obce sa ukázalo byť
neodvratné. Už v roku 1959 sa v Kelči a jej chotári objavili pracovníci
žilinského Váhostavu, aby začali práce spojené s výstavbou vodného diela
Domaša a koncom leta 1965 sa do novej obce sťahujú prvé rodiny. V jeseni roku
1965 vody Ondavy zaplavili Kelču spolu s ostatnými obcami. Spoločne s Kelčou
sa pod vodou ocitli obce Veľká Domaša, Dobrá nad Ondavou, Trepec, Petejovce a
Valkov. Jedinou novovzniknutou obcou bola práve Nová Kelča a tým sa stala
najmladšou obcou krajiny. V roku 1970 mala 84 domov a 392 obyvateľov.
Desiatky rodín našli po likvidácii starej Kelče svoj domov v okolitých
obciach a mestách. Od chvíle,
keď vody Ondavy začali napĺňať dno budúceho priehradného jazera dostala sa i
Nová Kelča do pozornosti záujemcov o rekreáciu, vodné športy a rybolov. Nikdy
sa nehonosila reprezentačnými hotelmi, luxusnými ubytovacími zariadeniami,
bezchybnými piesočnatými plážami, parkoviskami, lodenicami, či požičovňami.
Od počiatku bola predovšetkým centrom výstavby rodinných a podnikových chát,
ktoré sú rozmiestnené po svahoch Čopánky. Aj napriek tomu ju do konca
osemdesiatych rokov navštevovalo množstvo turistov, ktorí oceňovali práve
tieto osobitosti tohto kúta Domaše. Obecný úrad zdedil v devedesiatych
rokoch značne zdevastované rekreačné stredisko, ktoré naďalej chátralo a
pustlo. Na lepšie časy sa začalo blýskať v roku 2004, kedy bola zahájená
výstavba vodovodu a kanalizácie v Novej Kelči a RS financovaná z fondov
Phare.
* * * * * Život obyvateľov severovýchodného Slovenska začiatkom prvej
svetovej vojny (1914 – 1915) Žalostne - ako vojenský tábor - vyzerali obce pri hlavných
vojenských ťahoch. Jednou z nich bola i
Kelča. Jej kaštieľ, liehovar, mlyn, veľké hospodárske objekty,
maštale, kôlne a voľné priestory (panské záhrady) ju predurčili na to, aby sa
tu usadili viaceré veliteľstva rakúsko-uhorskej armády i s jednotkami. V
miestnej škole zriadili poľnú nemocnicu, v hospodárskych objektoch
veľkostatku bol vojenský bitúnok a pekáreň, na voľných priestranstvách sa
cvičili a zdržiavali vojenské kone. V obci sa sústreďovali i zajatí ruskí
vojaci a na miestnom cintoríne vznikol sektor vojenského cintorína, kde
pochovávali padlých vojakov dovezených z frontu. Doc. PhDr. Imrich Michnovič, CSc.,
KELČA Stará a Nová © 1996 * * * * * Štyridsať
rokov od presídlenia Valkovčanov na Solivar v Prešove V časti Solivaru na Soľnej
Bani po pravej strane cesty vedúcej do Slánskych hôr k známej rekreačnej
oblasti Sigord, stojí súbor prízemných domov, ktoré boli vybudované začiatkom
60. tych rokov. Skromné obydlia na ulici Zlatobanskej a Vaľkovskej boli
postavené pre obyvateľov obce Valkov, ktorí sa museli v súvislosti s
výstavbou vodnej nádrže Domaša spolu s obyvateľmi ďalších zatopených obcí
presťahovať do nových, štátom určených lokalít na rôznych miestach
vtedajšieho Východoslovenského kraja.
Ak v letných mesiacoch navštívite rekreačnú oblasť Valkov, snáď
neujde vašej pozornosti gréckokatolícky chrám, v ktorom sa vďaka obetavým
rodákom žijúcim v Solivare i dnes slúžia pre rekreantov v letných mesiacoch
sväté liturgie, alebo sa občerstvíte v pohostinstve Rumpeľ, ktorý je vlastne
pôvodným domom rodiny Girovských. Tieto dva objekty sú poslednými nemými
svedkami dávneho života v obci. Ak sa však náhodou stretnete s pôvodnými
obyvateľmi, neoslovte ich otázkou: Vy ste pôvodní Va-ľ-kovčania?, alebo
nehovorte ako je na Va-ľ-kove krásne. Nie žeby to nebola pravda, ale tu skôr
pôjde o jazykový problém. Nemajú totiž radi, ak pôvodný názov Valkov, je
vyslovovaný zmäkčene Va-ľ-kov, Va-ľ-kovačania a pod. Preto dávajú do
pozornosti mestskému zastupiteľstvu v Prešove návrh, aby z názvu ich ulice
Vaľkovská bol vynechaný mäkčeň a užívalo sa historicky správne odvodenie
názvu ich ulice Valkovská. Peter Krajňák ml. * * * * * Z histórie
obcí na území dnešnej Domaše... Sčítanie ľudu r.
1901 máj 19. Holčíkovce 156
obyv. novonarodených 24 zomrelo 0 str. 19 (jedná sa o žiadosť na výstavbu cesty z Prešova cez
Hanušovce cez kopec do Dobrej) Urodzená, ctihodná župa! Veľmi ponížene prosíme slovutnú župu, aby sme mohli svoju úrodu
a ostatné produkty voziť na predaj do mesta Prešov, lebo je to pre nás
výhodnejšie, lebo tam môžeme drahšie a rýchlejšie všetko predať. Pretože v
Stropkove, Humennom a Vranove je obchod v rukách židov, ktorí podvádzajú a
takto chudobných ľudí poškodzujú. Pre tieto príčiny ponížene sa uchádzame k
ctenej župe, aby náš úbohý osud zobrala pod otcovskú starostlivosť, aby sme
svoju úrodu a produkty mohli čím ľahšie a po kratšej ceste dodať na prešovský
trh. Preto je potrebné dať cestu do použiteľného stavu. Milostiví zemepáni
chodia na vrch Dobrá a považujeme za šťastie, že ctení zemepáni opravia cestu
na vlastné náklady. Táto cesta cez Hanušovce by bola veľmi krátka, pretože na
Vranov alebo na Giraltovce je to veľká obchádzka - 4 míle. Pre nás to znamená
stratu času, zvýšené náklady na cestovanie. Inak sme odkázaní na svojvôľu
židov a na ceny, ktoré oni určia. Našu žiadosť odôvodňujeme aj konštatovaním,
že obchodníci z Prešova pre veľkú obchádzku nechodia na jarmok do Dobry, a
tak musíme kupovať za vysoké ceny. Ctená župa , ponížene prosíme o zváženie našej žiadosti. Do
Vašej priazne sa porúčajú V Holčíkovciach Vaši ponížení daň platiaci občania z obcí Turany, Kelča, Ďapalovce, Rafajovce, Holčíkovce, Giglovce, Veľká
Domaša, Trepec, Dobrá str. 20 (jedná sa o žiadosť o vyčistenie priekopy, ktorá je
zarastená a tým spôsobuje zatopenie lúk, dobytok potom nemá dostatok potravy
a čiastky, ktoré treba odvádzať sa musia kupovať za drahé peniaze a ich
vlastný dobytok je v zúboženom stave. 21.12.1843 zo zhromaždenia obcí Ďapalovce, Rafajovce,
Holčíkovce, Giglovce. Na druhej strane je odpoveď, že posielajú inžiniera, ktorý im s
problémom pomôže.) str. 21 Stály zoznam voličov do Národného zhromaždenia r. 1880. str. 22 Stály zoznam voličov do Národného zhromaždenia r. 1878. str. 23 - 28 Sčítanie ľudu a domácich zvierat. str. 29 Podžupanovi Zemplína. Pretože na minulom zasadnutí Národného Zhromaždenia prijali sa
zákony, ktorých skutočný význam ľud na viacerých miestach nepochopil.
Nesprávne pochopenie by mohlo viesť k rozkolu vtedy, keď potrebujeme
najväčšiu podporu, súdržnosť, pokoj, je nevyhnutné vysvetliť zákony
jednoduchým a ľudu zrozumiteľným spôsobom, aby sa predišlo rozkolu. Okamžite Vás žiadam, aby najdôležitejšie články zákonov boli
ľudovou formou v slovenskom jazyku v 80 exemplároch rozdané medzi roľnícky
ľud na úkor domácej pokladne , podľa možnosti čo najlacnejšie alebo zadarmo.
Rozdajte to rovnomerne, a nech sa aj duchovní a učitelia pričinia, nech ľud
na tieto zákony upozorňujú a vysvetľujú ich skutočný význam, ich
dobromyseľnosť a získané práva. V Budapešti 23.5.1848. minister vnútra str. 32 Župy a mestá Maďarska. (Monografia Maďarska.) rediguje: Dr. Borovszky Samu Holcsik: Holcsik, predtým Holcsikóc, patrili k stropkovskému
panstvu, ale r. 1591 sa podieľali na vlastníctve Rákoczy Ferencz a neskôr aj
Pethóovci, Tharas Ferencz. V 16. storočí sa spomínajú pod menom Holczikovecz.
Novšími majiteľmi bola rodina Jekelfalussyovcov, Vécseyovcov, Szirmayovcov.
Teraz nemajú významnejšieho majiteľa. Ani túto dedinu neobišiel r. 1663 mor.
V dedine nie je kostol. Má 21 domov, 157 rím. kat. slovenských obyvateľov.
Poštu a telegraf má v Kelči a železničnú stanicu vo Vranove. Patrí tu aj
majer Kelčianky. V Prešove 20.08.2004 Na základe poskytnutých archívnych materiálov preložila: p. Ildikó Kolozsyová, Vajanského 2, 080 01 Prešov, Tel.: 051/7724 214 * * * * *
Domaša - Deportácie Židov Deportačná listina
z Vranova nad
Topľou z 18. mája 1942 Deportation list from the Vranov nad Toplou from the 18. may
1942 In the database are records about 1055 persons from 170 towns
and villages in the Slovakia and foreign too. Zoznam deportovaných Židov narodených v zaniknutých
obciach: [bez diakritiky] Meno, dátum a miesto narodenia: Schwartz Dezider, 12.9.1933, Dobra nad Ondavou Schwartz Jechashel, 28.12.1882, Dobra nad Ondavou Guttfreund Eugenie, 8.1.1893, Dobra nad Ondavou Karpel Berta, 1.4.1895, Dobra nad Ondavou Grossberger Jozef, 19.6.1886, Dobra nad Ondavou Goldner Cecilia, 17.4.1895, Dobra nad Ondavou Hopkovits Mina, 20.1.1892, Dobra nad Ondavou Hopkovits Frantisek, 15.3.1889, Dobra nad Ondavou Markovits Sarolta, 23.8.1897, Dobra nad Ondavou Markovits Jozefina, 10.8.1929, Dobra nad Ondavou Markovits Rozalia, 10.8.1929, Dobra nad Ondavou Markovits Menhard, 2.2.1931, Dobra nad Ondavou Markovits Fanny, 30.10.1933, Dobra nad Ondavou Markovits Regina, 20.9.1935, Dobra nad Ondavou Markovits Anna, 20.9.1935, Dobra nad Ondavou Markovits Marta, 30.3.1939, Dobra nad Ondavou Hopkovits Abraham, 5.10.1916, Dobra nad Ondavou Roth Ignac, 22.11.1898, Dobra nad Ondavou Roth Margita, 1.1.1896, Dobra nad Ondavou Roth Jakob, 30.9.1925, Dobra nad Ondavou Roth Irena, 13.5.1929, Dobra nad Ondavou Roth Sidonia, 24.9.1930, Dobra nad Ondavou Roth Lujza, 13.3.1932, Dobra nad Ondavou Roth Jozef, 3.10.1936, Dobra nad Ondavou Hopkovits Sarolta, 1.5.1894, Dobra nad Ondavou Roth Henrich, 5.8.1896, Dobra nad Ondavou Roth Dorothea, 31.7.1931, Dobra nad Ondavou Roth Eugen, 12.9.1933, Dobra nad Ondavou Roth Markus, 3.12.1935, Dobra nad Ondavou Roth Adela, 14.7.1940, Dobra nad Ondavou Mendlovic Ester, 14.2.1881, Dobra nad Ondavou Grunfeld Cecília, 10.11.1903, Dobra nad Ondavou Grunfeld Edita, 25.10.1933, Dobra nad Ondavou Grunfeld Ervin, 17.11.1937, Dobra nad Ondavou Grossman Mozes, 20.8.1867, Dobra nad Ondavou Grossman Marko, 22.6.1902, Dobra nad Ondavou Honig Leopold, 27.5.1924, Dobra nad Ondavou Honig Terézia, 5.9.1929, Dobra nad Ondavou Honig Jolana, 1.1.1931, Dobra nad Ondavou Honig Lew, 18.12.1931, Dobra nad Ondavou Rosenbaum Berta, 13.9.1913, Dobra nad Ondavou Fettmann Jozef, 1.11.1919, Dobra nad Ondavou Fettmann Zigmund, 6.5.1925, Dobra nad Ondavou Grossmann Benjamin, 3.3.1890, Dobra nad Ondavou Jakubovic Serena, 22.4.1931, Dobra nad Ondavou Roth Margita, 22.3.1929, Dobra nad Ondavou Fettmann Eugen, 26.6.1914, Dobra nad Ondavou Jakubovic Jozef, 30.5.1924, Dobra nad Ondavou Jakubovic Bernard, 28.1.1927, Dobra nad Ondavou Jakubovic Rozalia, 7.8.1929, Dobra nad Ondavou Grossmann Malvina, 1.11.1929, Trepec Grossmann Frida, 28.6.1933, Trepec Grossmann Jozef, 30.8.1936, Trepec Silbermann Berta, 12.6.1910, Kelca Grunfeld Natan, 19.10.1919, Kelca Friedmann David, 21.8.1907, Kelca Braun Zigmund, 2.9.1893, Velka Domasa Bloch Antonia, 1.9.1880, Velka Domasa Grossmann Rozalia, 14.1.1897, Velka Domasa Zoznam deportovaných Židov z okolitých obcí: [bez diakritiky] Meno, dátum a miesto narodenia: Berkovits Hermína, 13.2.1906, Benkovce Schwartz Hermina, 20.9.1891, Benkovce Schwartz Magda, 5.3.1930, Benkovce Schwartz Viliam, 13.12.1932, Benkovce Schwartz Marta, 12.9.1934, Benkovce Haber Ernest, 22.11.1913, Benkovce Guttmann Hermina, 12.1.1904, Benkovce Mermelstein Zali, 10.3.1881, Benkovce Mermelstein Henrich, 13.7.1913, Benkovce Schonkopf Fana, 15.7.1916, Benkovce Schonkopf Abraham, 1.5.1939, Benkovce Schonkopf Ruzena, 25.2.1941, Benkovce Brenner Natan, 28.12.1879, Cicava Brenner Armin, 5.11.1927, Cicava Brenner Helana, 30.3.1932, Cicava Bornstein Friderika, 3.7.1906, Dapalovce Neumann Berta, 10.4.1894, Dapalovce Schwartz Herman, 20.8.1941, Detrich Schwartz Bernat, 15.11.1894, Detrich Schwartz Regina, 16.3.1916, Giglovce Reich Ruzena, 27.2.1912, Giglovce Keller Hanka, 8.12.1905, Giglovce Schwartz Terezia, 10.10.1896, Holcikovce Údaje z obce Kelča nie sú ešte spracované. Friedmann Maria, 10.9.1891, Kvakovce Reich Markus, 13.3.1877, Kvakovce Reich Tobias, 15.6.1891, Kvakovce Neumann Emanuel, 15.2.1926, Kvakovce Neumann Ruzena, 2.6.1928, Kvakovce Neumann Sarolta, 6.3.1931, Kvakovce Hopkovits Haskel, 5.3.1901, Kvakovce Hopkovits Lea, 12.6.1930, Kvakovce Hopkovits Abraham, 4.5.1932, Kvakovce Hopkovits Blima, 10.7.1934, Kvakovce Hopkovits Lazar, 18.7.1938, Kvakovce Hopkovits Jita, 1.10.1940, Kvakovce Hopkovits Berta, 21.8.1919, Kvakovce Hopkovits Rivka, 19.3.1922, Kvakovce Roth Terezia, 15.4.1865, Kvakovce Haber Alzbeta, 2.6.1911, Mala Domasa Haber Rozalia, 10.3.1882, Mala Domasa Grossberger Zali, 15.9.1887, Mala Domasa Grossberger Karolina, 16.2.1931, Mala Domasa Schwartz Gizela, 8.7.1914, Michalok Schwartz Margita, 15.1.1923, Michalok Schwartz Jozef, 17.8.1924, Michalok Schwartz Regina, 16.7.1926, Michalok Schwartz Karolina, 20.7.1930, Michalok Riegelhaupt Fani, 23.9.1927, Olsava Friedmann Janka, 20.9.1872, Olsava Friedmann Ernest, 1.12.1910, Podcicva Friedmann Marianna, 15.2.1940, Podcicva Schwatrz Frida, 15.2.1889, Sedliska Wald Ignac, 21.9.1926, Sedliska Braun Dezider, 10.7.1937, Sedliska Braun Artur, 28.2.1939, Sedliska Braun Magda, 29.4.1942, Sedliska Perlstein Zofia, 16.8.1895, Sedliska Perlstein Edita, 12.1.1929, Sedliska Kaufmann Zigmund, 30.10.1907, Slovenska Kajna Neuman Hermina, 8.12.1905, Slovenska Kajna Lefkovits Ludovit, 29.5.1922, Slovenska Kajna Lefkovits Samuel, 19.3.1926, Slovenska Kajna Lefkovits Zigmund, 5.10.1889, Slovenska Kajna Kaufmann Adolf, 19.12.1894, Slovenska Kajna Kaufmann Samuel, 30.9.1879, Slovenska Kajna Salamon Esti, 28.3.1886, Slovenska Kajna Salamon Irena, 10.7.1921, Slovenska Kajna Feigenbaum Dezider, ?.2.1895, Slovenska Kajna Lefkovits Estera, 10.3.1853, Slovenska Kajna Kaufmann Edita, 18.7.1897, Slovenska Kajna Bruder Ruzena, 18.4.1896, Stefanovce Schwartz Jozef, 10.5.1877, Vavrinec Haber Judita, 14.6.1941, Zalobin * * * * * Transporty Židov: Prvá etapa deportácií bola slovenskou
iniciatívou, trvala od 25. marca do 20. októbra 1942 a zasiahla 57 628 Židov.
Malo ísť o pracovné sily, ale
deportovali sa aj celé rodiny. Prežilo len niekoľko sto ľudí. Slovensko za každého platilo Nemecku 500
mariek (asi 5 000 vtedajších korún). Deportácie obnovili po potlačení SNP
Nemci a v druhej etape vyviezli do rôznych táborov asi 13 000 Židov. * * * * * Osudy slovenských Židov 1939 -
1945 Likvidácie podnikov Židov (1941-1942) v lokalite Domaša a v okolí: Podľa údajov: Ústav pamäti národa +
Lexikón obcí Slovenskej republiky, Štátny štatistický úrad, Bratislava 1942 Podnik - Predmet podnikania - Obec Okres Vranov nad Topľou: (Niektoré
názvy obcí sú uvedené ešte pôvodné, napr. Matiašovce - dnes Ondavské
Matiašovce.) Šalamon Mermelštein - obchod s miešaným tovarom - Benkovce -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Jozef Bednarik Hermina Schwartzová - obchod s miešaným tovarom - Benkovce -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Andrej Petrik Náthan Brenner - obchod s miešaným tovarom - Čičava - okres
Vranov nad Topľou - Likvidátor: Mikuláš Harasthy Samuel Hönig - obchod s miešaným tovarom - Dobrá nad Ondavou -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Jozef Oberth Jakub Goldberger - obchod s miešaným tovarom - Dobrá nad Ondavou
- okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Jozef Oberth Samuel Hopkovič - obchod s miešaným tovarom - Dobrá nad Ondavou
- okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Jozef Mihók Mendel Mendlovič - mäsiar - Dobrá nad Ondavou - okres Vranov nad
Topľou - Likvidátor: Jozef Mihók Henrik Roth - mäsiar - Dobrá nad Ondavou - okres Vranov nad
Topľou - Likvidátor: Jozef Mihók Mojzeš Grossmann - mäsiar - Dobrá nad Ondavou - okres Vranov nad
Topľou - Likvidátor: Jozef Mihók Mina Hopkovičová - obchod s miešaným tovarom - Dobrá nad Ondavou
- okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Jozef Mihók Alexander Wohl - obchod s miešaným tovarom - Dobrá nad Ondavou -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Jozef Mihók Ignác Roth - výroba sódovej vody - Dobrá nad Ondavou - okres
Vranov nad Topľou - Likvidátor: Alojz Petrovský Grünfeld Šimon - obchod so starým železom a handrami -
Dobrá nad Ondavou - okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: - Haskel Hopkovič - obchod kramársky - Kvakovce - okres Vranov nad
Topľou - Likvidátor: Anton Mráz Šimon Neuman - obchod kramársky - Kvakovce - okres Vranov nad
Topľou - Likvidátor: Anton Mráz František Hopkovič - obchod s miešaným tovarom - Malá Domaša -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Štefan Mihók Jozef Grosberger - obchod s miešaným tovarom - Malá Domaša -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Štefan Mihók Hermann Ecker - obchod s miešaným tovarom - Matiašovce - okres
Vranov nad Topľou - Likvidátor: Anton Kubek Adolf Bruder - obchod s miešaným tovarom - Matiašovce - okres
Vranov nad Topľou - Likvidátor: Anton Kubek Schwartz Maximilian - mlátenie obilia - Michalok - okres Vranov
nad Topľou - Likvidátor: - Leopoldová Schwartzová - obchod s miešaným tovarom - Michalok -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Juraj Böhm Maxmilian Schwarz - majiteľ mláťačky - Michalok - okres Vranov
nad Topľou - Likvidátor: Rudolf Tulej Blum Ignác Izidor - mlátenie obilia - Sedliská - okres Vranov
nad Topľou - Likvidátor: - Judáš Braun - obchod s miešaným tovarom - Sedliská - okres
Vranov nad Topľou - Likvidátor: Jozef Bednarik Blum Ignác -Izidor - živnosť mlátenia obilia - Sedliská - okres
Vranov nad Topľou - Likvidátor: Ján Džurbala Šalamon Kaufmann ml. - kramár a mäsiar - Slovenská Kajňa -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Štefan Mihók Šalamon Kaufmann - obchod s dobytkom - Slovenská Kajňa -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Štefan Mihók Benjamin Grosmann - obchod kramársky - Trepec - okres Vranov nad
Topľou - Likvidátor: František Horký Žiša Hopkovič - obchod s miešaným tovarom - Trepec - okres
Vranov nad Topľou - Likvidátor: František Horký Vd. Neumannová Berta - obchod s miešaným tovarom - Trepec -
okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: František Horký Benjamin Grossmann - mäsiar - Trepec - okres Vranov nad Topľou -
Likvidátor: František Horký Rézi Háberová - obchod kramársky - Žalobín - okres Vranov nad
Topľou - Likvidátor: Juraj Jurčo Henrich Háber - mäsiar - Žalobín - okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Juraj
Jurčo Vojtech Háber - mäsiar - Žalobín - okres Vranov nad Topľou - Likvidátor: Juraj
Jurčo Okres Stropkov: (Obce Holčíkovce a Veľká Domaša vtedy
patrili pod okres Stropkov, niektoré názvy sú uvedené ešte pôvodné napr.
Turiany - dnes Turany nad Ondavou.) Friedmann Náthan - kramárstvo - Breznica - okres Stropkov - Likvidátor: Vaško
Jozef Kleinmannová Pepi - obchod miešaným tovarom - Breznica - okres
Stropkov - Likvidátor: Jozef Vaško Nebelová Regina - obchod miešaným tovarom - Breznica - okres
Stropkov - Likvidátor: Jozef Vaško Brúder Lázár - pálené liehové nápoje v zatvorených fľašiach -
Brusnica - okres Stropkov - Likvidátor: Antoš Michal Mojžiš Juda - tesár - Brusnica - okres Stropkov - Likvidátor: - Moškovits Izák - obchod miešaným tovarom - Brusnica - okres
Stropkov - Likvidátor: Anton Michal Schreiberová Róza - obchod miešaným tovarom - Brusnica - okres
Stropkov - Likvidátor: Antoš Michal Friedmann Emil obchod
miešaným tovarom - Ďapalovce - okres Stropkov - Likvidátor: Majerník
Imrich Grünberger Ľudovít - kramárstvo - Holčíkovce - okres Stropkov - Likvidátor: Fajčák Michal Údaje z obce Kelča nie sú ešte spracované. Friedman Samuel - kramárstvo - Kolbovce - okres Stropkov - Likvidátor: Majdák
Zoltán Ignác Fried - obchod s drevom - Košarovce - okres Stropkov
- Likvidátor: - Fried Ignácová - obchod miešaným tovarom - Košarovce - okres
Stropkov - Likvidátor: Mati Jozef Heller Pavel - obchod s dobytkom - Košarovce - okres
Stropkov - Likvidátor: - Heller Pavol - obchod dobytkom - Košarovce - okres Stropkov - Likvidátor: Mati Jozef Heller Viliam - obchod miešaným tovarom a kramárstvo -
Košarovce - okres Stropkov - Likvidátor: Mati Jozef Silbermann Šalamon - kramárstvo - Košarovce - okres Stropkov - Likvidátor: Mati Jozef Schermer Samuel - kramárstvo - Košarovce - okres Stropkov - Likvidátor: Mati Jozef Vd. Silbermannová Hani - obchod miešaným tovarom
a kramárstvo - Košarovce - okres Stropkov - Likvidátor: Mati Jozef Emanuel Weinberger - stavebné podnikateľstvo - Košarovce - okres
Stropkov - Likvidátor: - Weisz Žigmund - obchod miešaným tovarom a kramárstvo -
Lomné - okres Stropkov - Likvidátor: Demko Peter Zelmanovič Ignác - obchod miešaným tovarom - Mrázovce - okres
Stropkov - Likvidátor: Tančák Ján Rosenwasser Gejza - obchod miešaným tovarom - Nižná Oľšava -
okres Stropkov - Likvidátor: Miček Ján Markovič Jindrich - obchod miešaným tovarom a kramárstvo -
Nižná Sitnica - okres Stropkov - Likvidátor: Oleksik Ján Rosenwasser Bernát - obchod miešaným tovarom - Nižná Sitnica -
okres Stropkov - Likvidátor: Oleksik Ján Neumannová Anna - obchod miešaným tovarom - Petejovce - okres
Stropkov - Likvidátor: Drobňák Ján Braun Jozef - obchod miešaným tovarom - Veľká Domaša - okres
Stropkov - Likvidátor: Vargovič Ondrej Braun Jozef - mäsiarstvo - Veľká Domaša - okres Stropkov - Likvidátor: Vargovič
Ondrej Neumann Emanuel - obchod miešaným tovarom - Veľká Domaša - okres
Stropkov - Likvidátor: Vargovič Ondrej Weisz Jozef - kramárstvo - Tokajík - okres Stropkov - Likvidátor: Pán Peter Ignác Grossman - stavebné podnikateľstvo - Turiany - okres
Stropkov - Likvidátor: - Július Grossmann - lámanie kameňa - Turiany - okres Stropkov - Likvidátor: - Peter Hoffman - obuvníctvo - Turiany - okres Stropkov - Likvidátor: - Rossenwaser Viliam - obchod miešaným tovarom - Turiany - okres
Stropkov - Likvidátor: Hurný Jozef Golberger Markuš - predaj pálených liehových nápojov v
zatvorených flašiach - Vyšná Sitnica - okres Stropkov - Likvidátor: - Goldberger Markus - obchod miešaným tovarom a predaj nápojov v
zatv. fľašiach - Vyšná Sitnica - okres Stropkov - Likvidátor: Roháč
Juraj Hűbschmanová Betti - obchod miešaným tovarom - Vyšná Oľšava -
okres Stropkov - Likvidátor: Guzi Michal Moškovitš Mózes - obchod miešaným tovarom - Vyšná Oľšava - okres
Stropkov - Likvidátor: Guzi Michal Ľudovít Mandel - stavebné podnikateľstvo - Vyšný Hrabovec -
okres Stropkov - Likvidátor: - * * * * * Domaša a okolie - Židovské cintoríny
[Jewish Cemeteries] Správcovia Židovských cintorínov: Bobby Furst a Rado Hudacky Dobrá nad Ondavou [Zatopená
obec vodnou nádržou Veľká Domaša, v súčasnosti R. O. Domaša - Dobrá.] Židovský cintorín sa nachádza
za Hotelom Domaša v lese v časti Bogarka za Čertovou zátokou
v smere na Trepec. Je na ňom 50 čitateľných
náhrobných kameňov. Ostatné náhrobné kamene sú
nečitateľné.
* * * * * Remeniny [Obec
sa nachádza na
trase medzi mestom Hanušovce nad Topľou a R. O. Domaša - Dobrá.] Židovský cintorín sa nachádza
v lese za obcou Remeniny. Je na ňom 20 čitateľných
náhrobných kameňov. Ostatné náhrobné kamene sú
nečitateľné.
* * * * *
Slovenská Kajňa [Obec
sa nachádza
južne od priehrady Veľká Domaša, pri vyrovnávacej nádrži Malá Domaša.] Židovský cintorín sa nachádza
v lese za vodnou nádržou. Je na ňom 50 čitateľných
náhrobných kameňov. Ostatné náhrobné kamene sú
nečitateľné. Cintorín je zachovalý.
* * * * *
Komunistické čistky Jozef Hurný starší pôvodne býval s rodinou v Dobrej nad Ondavou
v okrese Vranov. Bol roľníkom, ale i podnikateľom. Jeho vina - a) po 2. svet.
vojne vlastnil dve nákladné autá; b) prevádzkoval nákladnú dopravu a
zamestnával 12 občanov; c) nepáčilo sa mu zoštátnenie áut a strata 12
pracovníkov; d) na MNV boli truľovia, ktorí nevideli, že má ani nie tri
hektáre pôdy; e) vyčítali mu, že v roku 1952 nedodal načas 890 litrov mlieka
a 595 vajec; f) vybudoval si slušný dom a mal ho pekne zariadený. Trest: 8
rokov väzenia, ktoré sa premenilo na 9 rokov v uránových baniach Jáchymova a
vyvlastnenie celého osobného majetku, vrátane rodinného domu so zariadením.
Jozef Hurný mladší. Jeho previnenie - a) syn svojho otca; b) dovolil si
študovať na Veterinárnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach;
c) bol normovačom na Trati družby v Družstevnej pri Hornáde; d) jeho brat bol
zaradený do vojenského tábora nútených prác - PTP. Trest: nielen vylúčený z
VFVŠP, ale aj z možnosti študovať na všetkých vysokých školách v celej ČSR.
Trest pre celú rodinu: násilne vysťahovaní do českého pohraničia v obci Javorník
okresu Jeseník. * * * * * Zaplavené zvyšky dedín Z dna Domaše odstraňujú betónové základy domov Betónové základy rodinných domov či hospodárskych budov zo
zaplavených obcí, ale aj pne stromov vyše tri desaťročia skrývala pod
hladinou vodná nádrž Domaša. Na odstránenie zvyškov bývalých dedín z dna
priehrady využil v týchto dňoch trebišovský závod Povodia Bodrogu a Hornádu
(PBaH) niekoľkometrový pokles hladiny Domaše, ktorý zvyčajne nastáva v zime:
Podľa slov Jána Tkáča, riaditeľa závodu, zvyšky obydlí alebo pne pod hladinou
síce nespôsobili nijaký úraz rekreantov, ale to, že sú stále pod vodou,
nebezpečenstvo zvyšovalo. V minulosti sa PBaH pokúšalo základy domov pod
vodou likvidovať odstreľovaním. Bolo to však nákladné a málo efektívne. Preto
sa rozhodlo odstrániť ich vybagrovaním. V oblasti bývalej obce Dobrá sme
takto zlikvidovali základy hospodárskej budovy a na území zaplavenej dediny
Kelča väčšinu základov rodinných domov. Zostali len dva, ktoré sú tak
vzdialené od brehu, že aj pri poklese hladiny sú pod vodou, povedal Tkáč.
Zmizli aj pne spod vodnej hladiny ktoré objavili v Dobrej a pri
Holčíkovciach. Ešte v tomto mesiaci chcú pracovníci PBaH vybagrovaním
odstrániť aj základy domov na území bývalej obce Petejovce. Pri poklese
hladiny sa zároveň robia obhliadky terénu na zistenie ďalších vecí, ktoré
nemajú v jazere byť. To by malo zabrániť takým situáciám, aká nastala pred
dvoma rokmi, keď rekreanti v oblasti Holčíkoviec objavili pri vode ľudské
kosti, ktoré pravdepodobne voda vyplavila z hrobov zabudnutých pri sťahovaní
cintorína. Pokles hladiny Domaše využíva PBaH aj na spevňovanie brehov, ktoré
podliehajú abrázii. Tohto roku sa pokračuje v sanácii brehu v lokalite
Dúbrava, kde je ohrozený svah a prístupová cesta. PBaH však nemôže ovplyvniť
zosuv pôdy v lokalite Bogárka, kde bolo zničených niekoľko chát. Tamojší
zosuv totiž nespôsobila vodná nádrž. Andrej Bančanský, Pravda, str. 4
(14.02.2001) * * * * *
Ďalšie staršie fotografie nájdete aj v podstránke STARŠIE FOTO.
www.velkadomasa.szm.sk www.walter.giba.szm.sk domasa@post.sk walter.giba@post.sk © 2006 WALTER
|
